Moje témy

Verím tomu, že moje hlavné témy a priority nevychádzajú z marketingu, populizmu ani z momentálnej nálady spoločnosti. Vychádzajú z toho, čo ja vnímam a považujem za dôležité pre normálne fungovanie mesta a regiónu. Humenné aj Zemplín potrebujú menej improvizácie, menej prázdnych vyhlásení a viac funkčných riešení, ktoré sa dajú plánovať, merať a dlhodobo udržať. Preto tieto témy nižšie plánujem najviac sledovať ako poslanec MsZ a PSK.

Tu sa chcem venovať kvalite miestnych komunikácií, parkovaniu, bezpečnosti dopravy, lepšej organizácii pohybu v meste, plynulosti premávky a rozvoju verejnej dopravy. Dôležitá je pre mňa aj podpora cyklistiky a lepšie prepojenie mesta s okolím tak, aby mobilita nepôsobila chaoticky, ale bola riešená systematicky a funkčne. Moje hlavné body v oblasti dopravy sú:

Zavedenie krátkodobých parkovacích zón pri školách, najmä pre ranné vysadenie detí.

Oprava hlavných dopravných tepien mesta a zanedbaných úsekov komunikácií.

Optimalizácia plynulosti dopravy a organizácie premávky v problémových bodoch.

Zvýšenie bezpečnosti chodcov, najmä pri školách, priechodoch a frekventovaných úsekoch.

Lepšie prepojenie cyklotrás v meste a ich nadviazanie na okolité lokality.

Navýšenie parkovacích kapacít a úprava parkovacej politiky podľa reálnych potrieb mesta.

Strategické dopravné prepojenie východu

Východ Slovenska, a prioritne Zemplín, nemôže zostať perifériou republiky. Dlhé roky tu sledujeme situáciu, v ktorej sa najväčšia pozornosť, investície a tempo výstavby sústreďujú najmä do okolia hlavného mesta, zatiaľ čo východ má naďalej znášať dôsledky nedobudovaných ťahov, preťažených ciest a neustále odkladaných rozhodnutí. Osobne tento stav nepovažujem za normálny. Pánom hochštaplerom z parlamentu, bratislavskej kaviarne a ľuďom, ktorí o prioritách štátu rozhodujú z kožených kancelárskych stoličiek, by prospelo aspoň na týždeň si vyskúšať, čo znamená reálne sa pohybovať po východe a byť odkázaný na miestnu infraštruktúru. Ak napríklad niekto z Humenného potrebuje sprevádzať rodinného príslušníka k lekárovi do Prešova, často musí vstávať o štvrtej ráno, aby sa vôbec vyhol začiatku dopravnej špičky a stihol to v normálnom čase do nemocnici a to ešte tak, aby sa stihol zaradil do poradovníka na daný deň, hoci je na vyšetrenie objednaný.

Preto za najdôležitejšie pre región považujem pokračovanie kľúčových projektov na východe, najmä dobudovanie obchvatov pri Prešove, rozvoju rýchlostnej cesty R4 ako súčasti severojužného prepojenia smerom na Poľsko a Maďarsko, ako aj kvalitnejšie dopravné napojenie smerom na Zemplín a k ukrajinskej hranici. Viem, R4 pri Prešove sa dnes reálne stavia, no ďalšie úseky severnej vetvy smerom ku hranici s Poľskom sú vo veľkej miere stále len v príprave. Podľa národnej diaľničnej spoločnosti je koridor Via Carpatia, kde patrí aj R4, európskeho významu.

Ako poslanec mesta ani kraja by som si nenárokoval moc tieto stavby sám presadiť alebo riadiť. Bolo by nepoctivé sľubovať niečo, o čom realisticky rozhoduje samotná vláda, ministerstvo dopravy, Národná diaľničná spoločnosť a štátne rozpočtové priority. Napriek tomu považujem za povinnosť regionálneho politika tieto témy konečne otvárať, vyvíjať tlak, podporovať spoločný hlas samospráv a pripomínať, že východ Slovenska má mať rovnaké právo na funkčnú infraštruktúru ako zvyšok krajiny.

Dopravná infraštruktúra nie je luxus ani nejaký bonus. Je to základ rozvoja, zamestnanosti, investícií aj bežného života. Ak má byť Zemplín, Šariš a severovýchod Slovenska skutočne rozvojovým priestorom a nie len územím, z ktorého sa odchádza, štát musí prestať odkladať strategické dopravné spojenia, ktoré mali byť už dávno v pokročilejšom stave.

Chcem, aby mesto vedelo stáť pri podnikateľoch a priemysle aj v situáciách, keď potrebujú podporu pre rozšírenie výrobných kapacít, rozvoj nových prevádzok, vstup na ďalšie trhy alebo silnejší prienik do medzinárodného prostredia. Ak bude potrebné riešiť investície, štátnu podporu, fondy alebo komunikáciu s ministerstvom hospodárstva, samospráva nemá byť pasívnym pozorovateľom, ale partnerom, ktorý vie podať ruku, komunikovať a pomôcť pri presadzovaní oprávnených záujmov mesta a regiónu.

Zároveň som pevne presvedčený, že ekonomika mesta nemá stáť len na súkromnom sektore. Dôležitú úlohu v nej môžu mať aj mestské a sociálne podniky, ktoré vedia mimo stabilizačnú a konkurenčnú hladinu vytvárať aj pracovné príležitosti tam, kde ich trh sám nevytvára dostatočne. V tomto vidím aj priestor na vznik alebo rozšírenie foriem zamestnávania pre sociálne alebo ekonomicky znevýhodnených občanov, ľudí s dlhodobými problémami na trhu práce a tých, ktorí sa napriek snahe nevedia dlhodobo zamestnať. Ak to bude účelné, podporujem aj rozšírenie verejnoprospešných prác ako jedného z nástrojov, ako ľudí opätovne zapojiť do pracovného života a zároveň pomôcť mestu.

Ak v meste alebo regióne dlhodobo chýbajú určité profesie, či už ide o lekárov, zdravotníkov, učiteľov, technické profesie alebo iných odborníkov, samospráva by mala vedieť pracovať aj s motivačnými nástrojmi. Ak je to možné, treba vedieť ponúknuť zvýhodnené mestské nájomné bývanie, prípadne mestské priestory na otvorenie ambulancie, prevádzky alebo služby. Nevidím dôvod, prečo by mesto nemohlo takýmto spôsobom cielene lákať absolventov a potrebných odborníkov tam, kde ich reálne potrebuje.

Za dôležité považujem aj to, aby mesto vedelo pracovať s vlastnými nehnuteľnosťami aktívnejšie a nie len pasívne spravovať to, čo už existuje, alebo to jednoducho odpredať. Ak má samospráva nejaký majetok, priestory alebo pozemky, mala by ich vedieť využívať aj na podporu bývania a lokálnej ekonomiky. V opačnom prípade budeme ďalej sledovať stav, v ktorom mladí odchádzajú, potrebné profesie neprichádzajú a región sa oslabuje sám zvnútra.

Rozvoj bývania však nechcem vnímať len cez samotné byty alebo stavby, ale aj ako rozvoj okolitého mestského priestoru. Rovnako dôležité je preto aj to, v akom prostredí ľudia žijú. Ak má byť mesto prostredím pre rodiny a stabilný normálny život, musí venovať pozornosť aj kvalite verejného priestoru, zeleni, parkom a oddychovým zónam. Udržiavaná zeleň, funkčné parky, obnovené detské ihriská, športové plochy, menšie fit parky, lavičky, tienenie a bezpečné vnútrobloky nie sú druhoradý doplnok, ale súčasť toho, či sa ľudia vo svojom meste cítia dobre. Aj obyčajné sídlisko môže pôsobiť úplne inak, ak má upravené okolie, stromy, chodníky, priestor pre deti, šport aj oddych. Preto chcem podporovať aj obnovu zanedbaných verejných priestranstiev, rozumné dopĺňanie zelene a taký rozvoj mesta, ktorý nebude znamenať len ďalší betón, ale aj kvalitnejšie a zdravšie prostredie pre každodenný život.

Mesto má povinnosť vytvárať prostredie, v ktorom sa slušný človek nemusí cítiť pod tlakom vo vlastnom verejnom priestore.

V rámci bezpečnosti chcem hľadať možnosti, ako v tejto oblasti posilniť spoluprácu mesta so štátnou políciou a zároveň sa pozrieť aj na samotné fungovanie mestskej polície. Ak má mestská polícia plniť svoju úlohu, musí mať na to primerané personálne kapacity, lepšie pracovné podmienky a dôstojnú výbavu.

Priestor na zlepšenie vidím najmä vo väčšej prítomnosť hliadok v problémových lokalitách, najmä pri staniciach, v okolí parkov, na sídliskách a všade tam, kde sa opakujú problémy s verejným poriadkom. Rovnako je potrebné priebežne vyhodnocovať, kde sú najväčšie bezpečnostné riziká a podľa toho prispôsobovať aj preventívne opatrenia.